Poslednú aktualizáciu dňa 21/04/2024 vykonal astromaïa
Dá sa utiecť vlastnému osudu? Raz alebo dvakrát áno…
Otázka: Nemohol by som sa osudu vyhnúť tým, že za nepriaznivých aspektov nebudem vychádzať z domu?
Raz alebo dvakrát áno. Ale potom to dostanete naspäť aj s úrokmi. Priaznivejšie a menej priaznivé aspekty sa striedajú neustále. Museli by ste sa schovávať celý život a nepúšťať sa do žiadnych činností. Každé ráno by ste strávili dve hodiny štúdiom horoskopu. A raz by ste sa prerátali. A čím neskôr vás ruka osudu dolapí, tým tvrdšie na vás dopadne.
Zostali by ste doma zo strachu pred úrazom, a pošmykli by ste sa doma vo vani. Alebo sused by nechal otvorený plyn a vyhodil by dom do vzduchu. Museli by ste sa asi nechať zavrieť do čalúnenej miestnosti, aby sa vám nič nestalo.
A čo by sa stalo potom? Osud sa vždy naplní. Ak ho nechcete napĺňať duchovne, naplní sa vám hmotne. A tým jediným hmotným nosičom, na ktorom by sa v tej čalúnenej miestnosti mohol naplniť, je vaše telo. Keby ste teda utekali pred nejakou planétou, jej potlačená duševná energia by sa somatizovala a príslušný telesný orgán by vám začal zlyhávať. Povedzme, že by ste utekali pred znamením Váh; t.j. odmietali by ste sa učiť a rásť v medziľudských vzťahoch. Zlyhali by vám obličky. Odviezli by vás z tej čalúnenej miestnosti do nemocnice.
Ale predpokladajme – celkom teoreticky – že by sa niekomu podarilo osudu „úspešne“ vyhýbať až do konca života. Potom by sa stalo to najhoršie zo všetkého: jeho život by bol zbytočný. Premárnil tú najväčšiu príležitosť spoznať sa. Akoby ani nebol žil.
Práve náročné osudové situácie dávajú človeku príležitosť prichytiť sa pri čine, spoznať čo v ňom je a zmeniť sa. Najmä pri tranzitoch Saturna ruka osudu doľahne na človeka tak, že duševné súženie je dostatočne veľké, aby nabral odvahu a konečne urobil rozhodnutie prestúpiť na inú osudovú koľaj. Tranzity Saturna vyznačujú križovatky, rázcestia, skúšky v životnom pláne človeka: momenty najväčšej krízy, ale aj najväčšej šance vyjsť z tej krízy ako nová bytosť s úplne inou perspektívou do budúcnosti než dovtedy.
Otázka: Nedal by sa zlepšiť osud ľudstva tým, že počítače by vykalkulovali pre každú činnosť ten najpríhodnejší okamih? Napríklad založenie štátu, spustenie lode na vodu, svadba… to všetko by sa podnikalo len za tých najpriaznivejších konštelácií.
Tu je veľmi dôležité aby sme pochopili, prečo to nejde. Planéty nerobia nič viac, ako že otvárajú a zatvárajú karmické brány v súlade s kozmickými rytmami. Osud, ktorý sa k nám cez tie brány rinie, nie je ani o vlások lepší, ani o vlások horší od toho, čo sme medzitým svojou duševnou a duchovnou činnosťou v planetárnych sférach vytvorili.
Nezabúdajme, že to, čo je v planetárnych sférach umiestnené, sú centrály ľudských myšlienok a citov. Sú to plody našej vlastnej práce, ktoré nám planéty vracajú; presnejšie povedané určujú čas, kedy dozrejú a padnú nám do lona.
Pri dobrých konšteláciách vám padne do lona toľko a len toľko, o koľko ste sa medzičasom zaslúžili: môže to byť plný kôš skvostných plodov; ale môže to byť aj prázdny košík. A pri zlých konšteláciách si človek musí zjesť a vypiť len toľko trpkého, koľko zapríčinil. Môže to byť plný kalich horkosti, ale môže byť aj prázdny.
Z tohoto jednoduchého dôvodu sú všetky špekulácie a kalkulácie okolo osudu bezúčelné. Kozmické zákony sú dokonalé. Keby ste robili čokoľvek, nemôžete dostať ani viac ani menej od toho, čo si zaslúžite.
Príklad: Pán A má dobre ožiareného Jupitera v dome povolania a v tom čase mu udeľujú finančné prostriedky na jeho výskumnú úlohu na ďalšie tri roky. Pán A usilovne pracuje a po troch rokoch výskum úspešne ukončí. Svoje výsledky má prezentovať verejne. Môže však tušiť, že verejná obhajoba sa bude kvôli nejakým formalitám ešte pol roka odkladať a uskutoční sa až v čase, keď Jupiter bude znova v takej priaznivej konštelácii k desiatemu domu, ako na začiatku. Vtedy sa kruh uzavrie s veľkým úspechom.
Bol by však omyl myslieť si, že pánovi A stačí naplánovať si termín obhajoby na priaznivý deň, aby zožal úspech. Keby tie tri roky zaháľal, ukončenie projektu by sa pretiahlo do času, keď Jupiter bude v opozícii a jeho oponenti by ho na obhajobe zničili.
Skúste trochu poexperimentovať so vaším osudom. Skúste ho dobehnúť. Keď máte pracovné zásluhy, môžete si vyhliadnuť nejaký priaznivý trigón a prihlásiť sa na rozhovor u šéfa, ktorý dopadne veľmi dobre. Ale ak neplníte, čo máte, kárna komisia podniku si vás predvolá vtedy, kedy ona chce. A vy s prekvapením zistíte, že je to pre vás deň nepríjemnej kvadratúry Jupitera s Marsom a že s vami ide byť zle. A keď tam neprídete, bude s vami ešte horšie.
Jedným slovom, prídete na to, že aj tá najväčšia chytrosť ľudského rozumu je prikrátka na to, aby dobehla Prozreteľnosť nebies. Prídete na niečo, čo navždy vnesie mier do vašich duší: že vnútorná ušľachtilosť, cnosť je to jediné, čo má tú moc, aby vám naklonilo nebeské mocnosti – a od toho viac nemôžete ani získať ani stratiť. Vypočítavosť je z hľadiska trvalých, nepozemských hodnôt úplne celkom nadbytočná. Je to len prekladanie peňazí z jedného vrecka do druhého. Čo vypočítavosťou získate, to ste v tej istej chvíli za chrbtom stratili.
Otázka: Je potrebné študovať astrológiu alebo si najať astrológa, aby človek vedel, čo má kedy robiť?
Nie. Vôbec to nie je nevyhnutné. Nikto nie je v živote odkázaný na horoskopické výpočty. Horoskop je predsa len obrazom duše človeka. Sám by mal najlepšie vedieť, kým je a načo tu je.
Sú ľudia, ktorí chodia s tabuľkami efemeríd vo vrecku a stále sa dívajú, na akú činnosť je práve najvhodnejší čas. Je to humorné, lebo oni sa vlastne do tých tabuliek dívajú, aby tam zistili, aké je v tej chvíli ich duševné rozpoloženie, aby tam vyčítali, čo chcú!
Tragédia dnešného človeka je v tom, že stratil kontakt so svojou vlastnou dušou. Preto chodí za astrológom, aby sa na seba opýtal, čo vlastne chce.
Múdry človek sa pravdaže vrhá do určitej činnosti vtedy, keď vie, že ho vlny kozmických síl budú niesť, keď idú tým istým smerom; a nie naopak. Rozumný kapitán vypláva za odlivu, nie za prílivu. Keď má vietor v plachtách, keď sú kozmické sily na jeho strane, zvíťazí. Ísť v protismere ku kozmickým rytmom znamená, že človek sa len vyčerpá a nikam nedôjde.
Avšak prirodzene žijúci ľudia s neskaleným cítením toto robia celkom samovoľne. Keď sa v ich duši rozžiari Venuša, milujú, keď Mars, tak bojujú, keď kulminuje Jupiter, dajú sa do práce, keď sa na obzore objaví Saturn, vyhľadávajú samotu, pijú plnými dúškami z kalichu smútku, premýšľajú o svojej minulosti a budúcnosti. Keby človek túto vlastnosť cieľavedome zdokonaľoval, mohol by pri pohľade do svojej duše povedať, ktorá planéta sa práve nachádza v ktorom znamení.
V starých dobách, keď človek ráno vyšiel pred dom a zakopol o kameň, alebo vstal ľavou nohou z postele, hneď vedel, že s ním ten deň niečo nebude v poriadku, že sa nemá púšťať do určitých vecí. Takéto detaily vnímal ako znamenie.
Aj pán K z nášho príkladu mal v ten deň pocit, že by nemal nikam cestovať. Vôbec sa mu nechcelo. Ale mal nejaký rozumový dôvod. Keby bol hlas svojej duše vzal do úvahy, možno by sa vyhol autonehode. Ale to on nemôže. Je prívržencom myšlienkového smeru, podľa ktorého duša neexistuje a pocity sú vraj iba pocity: nemajú žiadnu objektívnu existenciu, preto sa nimi nemožno riadiť ani im pripisovať žiaden ďalší význam.
Daň, ktorú teraz platíme za to, že sme k svojim dušiam taký hluchí a slepí, je obrovská. Príde však čas, keď ľudia budú mať hviezdny obraz svojej duše zavesený doma na stene. Nie preto, aby potom zo založenými rukami čakali na to, že sa ich osud naplní, ale aby vedeli, s akými silami majú dočinenia a mohli s nimi rozohrať cieľavedomú hru. Bude im neustále pripomínať, že sa nepotácajú týmto svetom pre nič za nič, ale že sú synmi a dcérami nebies, ktorí prišli na Zem splniť veľkú úlohu.
© Astrology.sk