Poslednú aktualizáciu dňa 06/02/2024 vykonal astromaïa
Ako prišiel Urán o pipíka alebo Mytológia v astrológii II.
Opäť vás sklamem. Ani dnes sa nedozviete, ako Urán o toho pipíka prišiel.
Pohladím však hrdé ego Leva, dozviete sa možno niečo nové a prekvapujúce o legende znamenia Panny, nabúrame rovnováhu Váh a pozrieme sa po skrytých pravdách Škorpióna. Hŕŕŕ na ne!!!
Lev – Slnko
(Helios, Apollón, Dionýzos)
Traja bohovia v nadpise preto, že Helios je boh Slnka, Apollón boh búrok, ohňa a svetla a Dionýzos je temnou stránkou Slnka, je bohom opojnej, z hĺbok vychádzajúcej vitality. Je bohom nočnej stránky životného centra.
Príbeh bude opäť o Heraklovi (Herkulovi). Slnko je otcovské znamenie. Vy si možno pamätáte, že Herakles bol tiež otcom. Jeho otcovstvo je však zaťažené zločinnou vinou – v šialenstve zabil svoje deti (už rozumiete, prečo temná Dionýzovská stránka Slnka?).
Aby svoju vinu odčinil, vyberá si úlohy, riskujúc vlastný život ich plnením. Stretáva nemejského leva. Toho, ktorý predstavuje vo zvieracej ríši to, čo je kráľovské. Na víťazstvo si stanoví tridsaťdňovú lehotu (práve tak dlhý čas, ako je Slnko v znamení Leva).
Boj s levom je výzva, výzva démonovi ctižiadostivosti, proti ktorému zlyhávajú všetky zbrane. Šípy sa odrážajú od jeho srsti, čelo odoláva úderom kyja. Až Herakles pristúpi na priamy boj, keď uchopí zviera (tým aj zviera v sebe) holými rukami, môže vyhrať.
Víťazstvo nad neuskutočniteľným je možné, len ak všetko vydáme a odovzdáme. To je ten praobraz. Zviera i kráľ sú v nás. Neporazíš zviera vonku, kým neporazíš zviera v sebe. Nezmeníš okolie, ak nezmeníš seba.
Panna – Merkúr
(Hermes, ranný, zemský charakter)
Dovolím si najskôr jedno astronomické vysvetlenie. Prečo uvádzam pri Býkovi, Blížencoch a Panne (bude tomu tak ešte v prípade Váh) charakter planéty? Pretože Merkúr a Venuša sú planéty najbližšie k Slnku a zo Zeme sú pozorovateľné len za súmraku alebo pred rozodnením. Ako Večernica alebo Zornička. Preto ich dvojaký charakter.
K Panne. Tento popis bude asi najobsiahlejší. Zdá sa mi totiž , že znamenie Panny býva nie práve dobre popisované. Vyzdvihuje sa jej poriadkumilovnosť, analytickosť, puntičkárstvo a príliš rozumový prístup k svetu. Platí áno, aj.
Znamenie Panny vypovedá okrem iného mnohé aj k súčasným žensko-mužským potýčkam o dominante v spoločnosti. Už onehdy som to spomínal, nemám rád extrémnu patriarchálnosť tak, ako je spodobovaná dnes, ale nemám rád ani supersufražetky.
Čo o tomto rozpráva Panna?
Panenské bohyne neboli panenské v zmysle nevinnosti v sexuálnych vzťahoch alebo preto, že by boli naivné, pretože boli zároveň prostitútkami a hrali hlavnú úlohu v mystériách, v ktorých išlo o sexuálne spojenie.
Označenie „panenská“ znamenalo úplne svoja a nezávislá žena, ktorú neovláda žiaden muž, a ktorá neslúži alebo neotročí žiadnemu manželovi alebo milencovi.
Bohyňa, ktorá bola pannou i matkou, je ženský archetyp, táto bohyňa nadväzovala vzťahy s mužmi a rodila deti, ale nikdy sa nestávala niečiou ženou, pretože bola nezávislá, samostatná, integrovaná a svojbytná.
Až neskorší vývoj zaradil túto bohyňu k solárnym bohom, stala sa súčasťou patriarchálneho sociálneho vývoja a bola zbavená sexuality a nezávislosti.
Britská astrologička a psychologička Liz Greenová hovorí o tom, že symbolikou tohto vývoja je proces syntézy alebo integrácie rôznych prvkov psychiky, tiež integrácie jedinca v jeho životnom prostredí, skôr ako začne nadväzovať vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí.
Jedna z mnohých legiend hovorí o tom, že Demeter, veľká matka Zeme, ktorá vyučovala poľnohospodárstvo, s horiacou fakľou alebo klasom v ruke (Spica, hviezda prvej veľkosti v súhvezdí Panny) hľadá svoju dcéru Persefóné po tom, čo ju uniesol Hádes ako svoju kráľovnú do ríše mŕtvych.
Počas tohto pátrania ostáva príroda neplodná. Život tíchne, ak sú narušené funkcie matky Zeme poskytujúce klasy. Preto Panna rozpráva o poriadku, čistote, spravodlivosti (tú chcela matka Demeter pre svoju unesenú dcéru), rovnako ako o zdraví a vzťahu k práci.
Váhy – Venuša
(Večernica, vzdušný charakter)
Váhy o rovnováhe. Niečo o Psyché a Erotovi. Psyché bola krásna. Navonok vyzerala ako druhá Afrodité, ale okrem zasľúbenej lásky sa výrazne o svoje právo hlási aj duša. Psyché sa stáva protihráčkou Afrodity – Venuše.
Pudový život je prekonaný, na scénu prichádza rovnováha citov a potrieb tela. Kým Afrodita nachádza svojho milenca príznačne v Marsovi (jeho ohnivá nátura je veľmi známa), Psyché má partnera v Erotovi.
Eros je očarený krásou Psyché, takže medzi nimi rýchlo prichádza k „svätej“ svadbe. Ako to už medzi bohmi a ľuďmi býva, nie bez následkov. Afrodita posiela Psyché do Hádovej ríše – podsvetia, aby pre ňu – bohyňu zistila, aké je tajomstvo krásy (pozor – už sa myslí vnútorná krása!).
Zo strachu pred touto úlohou – teda zo strachu zostúpiť do hĺbky – chce Psyché skočiť z veže, dostáva sa jej však poučenia. Veža sa mení na Vežu múdrosti, skok do nenávratna už nepredstavuje riešenie.
Tak Psyché vedome, krôčik za krôčikom, zostupuje do podsvetia, ide do tmy, aby dosiahla jas Olympu. Nachádza rovnováhu, ktorá je na tomto stupni vývoja darom Venušiným. Tento obraz môj komentár skutočne nepotrebuje.
Škorpión – Pluto
(Hádes)
Škorpión v príbehu o lovcovi Oriónovi, ktorý je fakticky jedinou postavou, ktorá prešla veľkou cestou od temnoty až k slnečnému bohovi a vrátila sa späť na svoje miesto, víťazí. Veľká cesta, ktorú lovec prekonal, vyjadruje túžbu. Je cestou objavovania hĺbok duše, nevedomia.
Orión je na slovo vzatý lovec a svojej loveckej vášni sa plne oddáva. Dopustí sa násilia na žene, ktorá poznala hĺbku i vrchol citu, teda vášeň, na Meropé. Za trest je Orión po pretekoch v pití vína pripravený o zrak Meropininým manželom.
Orión musí hľadieť dovnútra, sám do seba. Myslí však na pomstu a vyhľadáva bohov, ktorí mu už-už chcú vrátiť zrak. Ale Poseidón (Neptún), boh morí – teda hĺbok – Oriónovi v pomste zabráni a privedie ho na cestu, ktorá prináša poznanie namiesto klamlivého ukojenia pomstychtivosti.
Ak si pamätáte, v prvej časti Astrologických chuťoviek som písal, že planéta Pluto, vládnuca planéta znamenia Škorpión, bola objavená práve v čase publikovania Freudových prác o psychoanalýze, o poznávaní nevedomia, o sile pudov v nás. O tom je aj príbeh Orióna, od slepej loveckej vášne k poznaniu skrytých právd.
Myslím, že pre dnešok toho bolo už naozaj dosť. A sľubujem vám, že nabudúce sa už dozviete, ako to s tým Uránom naozaj bolo.
Odporúčaná literatúra:
Mertz, Bernd A.: Základy astrológie. Knižný klub, Praha, 1993.
Fink, Gerhard: Encyklopedie antické mytologie. Votobia, Praha, 1996.
Mertlík, Rudolf: Staroveké báje a povesti. Slovenský Tatran, Bratislava, 1997.
Greenová, Liz: Saturn, Nový pohled na starého ďábla. Sagittarius, Praha, 1999.
Petiška, Eduard: Staré grécke báje a povesti. Ottovo nakladatelství, Praha, 2006
Zdroj: pôvodne publikované v life style magazíne „InZine„
Článok prevzatý zo série „Astrologické chuťovky„
Pokračovanie – 13. diel tohto mini seriálu:
Mytológia v astrológii (III.)
Späť na predchádzajúci – 11. diel tohto mini seriálu:
Mytológia v astrológii (I.)